Vo štvrtok 7. decembra uplynie 35 rokov od zemetrasenia, ktoré postihlo
vtedajšiu Arménsku sovietsku socialistickú republiku (ASSR). Epicentrum
zemetrasenia bolo neďaleko mesta Spitak, kde otrasy dosiahli magnitúdo
6,9.
"Zemetrasenie v Arménsku (Spitak) v decembri 1988 možno zaradiť medzi
obdobne veľké a ničivé zemetrasenia aké v rádovo desaťročiach postihujú
geograficky a geologicky obdobné oblasti vo východnom Turecku a
severnom Iráne. Príčiny zemetrasení v tomto regióne možno hľadať v
neustálom tektonickom pohybe arabskej platne smerom na sever. Pohyb
pretrváva už niekoľko miliónov rokov a spôsobuje deformáciu horských
pásiem od Zagrosu po Kaukaz, Anatólskej a Arménskej vysočiny. V širšej
oblasti sa stýkajú okrajové časti tzv. mikroplatní: už spomenutej
arabskej platne na juhu, anatólskej platne na západe, euroázijskej
platne na severe a iránskej platne na východe. Ich kontakty sú
tektonické, zlomové," vysvetlil pre TASR generálny riaditeľ Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) Ján Madarás.
Ako ďalej priblížil, dlhé desaťročia sa náhly tektonický pohyb v podobe
zemetrasenia nemusí prejaviť, ale štatisticky je vysoká pravdepodobnosť,
že sa prejaví. To bol aj prípad arménskeho zemetrasenia, kde sa také
ničivé účinky v historickej dobe neprejavili, ale ak by sa brala do
úvahy väčšia oblasť, tak sa dali predpokladať.
Ničivé zemetrasenie zasiahlo viacero oblastí Arménska 7. decembra 1988 o
11.41 h miestneho času. Séria otrasov za 30 sekúnd prakticky zničila
mesto Spitak a vážne poškodila mestá Leninakan (v súčasnosti Gjumri),
Kirovakan (v súčasnosti Vanadzor) a Stepanavan. Katastrofa postihla
celkovom 21 miest a 350 ďalších obcí, z ktorých bolo 58 úplne zničených.
Otrasy pocítili aj v Jerevane a v gruzínskej metropole Tbilisi.
Zemetrasenie znefunkčnilo 40 percent priemyselného potenciálu Arménska.
Poškodené zostali tisíce škôl, 416 zdravotníckych zariadení, 14 múzeí,
391 knižníc, 42 kín, 349 klubov a kultúrnych domov. Zároveň zemetrasenie
zničilo 600 kilometrov ciest a desať kilometrov železníc.
"Dôležitým faktorom nebol konkrétny mechanizmus pohybu na zlome. V
prípade zemetrasenia pri Spitaku to bol násunový zlom. V prípade
anatólskych zemetrasení sú to prevažne bočné pohyby na zlome, ale najmä
veľkosť zemetrasenia (lokálne magnitúdo sa uvádza medzi 6,7 – 7,2),
následné silné dotrasy a lokálne zosilňujúce účinky kmitania seizmických
vĺn na nespevnených usadeninách vo výplni medzihorských kotlín a
širokých horských údolí. Ak k tomu prirátame nízku kvalitu seizmicky
slabo odolných stavieb, potom boli následky zemetrasenia rovnako
tragické ako pri obdobných otrasoch vo februári 2023 v juhovýchodnom
Turecku," uviedol Madarás.
Komisiu na odstránenie následkov zemetrasenia viedol predseda Rady
ministrov Sovietskeho zväzu Nikolaj Ryžkov. V prvých hodinách po
prírodnej katastrofe pomoc ľuďom v postihnutých oblastiach poskytli
príslušníci sovietskych ozbrojených síl a pohraničných vojsk Výboru
štátnej bezpečnosti (KGB). Z Moskvy do Arménska vycestovalo 98 lekárov a
vojenských poľných chirurgov spolu s vtedajším ministrom zdravotníctva
ZSSR Jevgenijom Čazovom.
Tri dni po zemetrasení prerušil oficiálnu návštevu USA a do Leninakanu
spolu s manželkou pricestoval generálny tajomník Ústredného výboru
Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov.
Po zemetrasení v Arménsku postavili 50.000 stanov, stravu pre
postihnutých varili v 200 poľných kuchyniach. Humanitárnu pomoc zbierali
v celom Sovietskom zväze. Tragédia otriasla vtedy celým svetom, do
postihnutých oblastí pricestovali lekári a záchranári z Francúzska,
Švajčiarska, Veľkej Británie, Nemeckej spolkovej republiky a USA.
Humanitárnu pomoc Arménsku poskytlo 113 štátov zo všetkých kontinentov.
"Všeobecne, každá takáto udalosť vedie k poučeniu. Či už pri obnove
miest a obcí stavbou seizmicky viac odolných budov, stavebnej činnosti
mimo nestabilného podložia, zlepšenia monitorovania zemetrasení a
vedeckého výskumu s ním spojenom. Zemetrasenie prišlo aj v politicky
nestabilnej atmosfére pomalého rozpadu sovietskeho impéria, kedy
prestávali fungovať základné zložky riadenia štátu. Napriek tomu pomoc v
hodnote okolo 500 miliónov dolárov bola do júla 1989 doručená do
Arménska zo 113 krajín sveta," povedal Madarás.
Zdôraznil, že pri tak veľkom seizmickom jave je však naivné sa domnievať, že v inej dobe by tomu bolo inak. "Náhle
a nečakané nešťastie veľkého dosahu vždy zasiahne ľudí nepripravených.
Stačia na to aj niekoľko desiatok sekúnd trvajúce silné otrasy," dodal Madarás.
Poprední predstavitelia Arménska aj veľvyslanci akreditovaní v Jerevene
kladú zvyčajne 7. decembra vence a kvety k pamätníku Obetiam nevinných,
srdciam milosrdenstva v meste Gjumri.